Cynthia Rosemary Soneclar

Nick: 

Lauren
Jméno a příjmení: 

Cynthia Rosemary Soneclar
Věk: 

22
Orientace: 

Bisexuálna
Praktiky: 

Bondage, Submisivita, Masochizmus

Sexuální praktiky: 

striptýz, tanec pri tyči, autoerotizmus, skupinový sex, tribadizmus

Povolání/Zařazení: 
Slate Vice – 1. poschodie. Jeden večer = 1500 - 2000$ plus mesačný príspevok od jej mamy 1500$

Rodina a známí: 

• Gerald Soneclar – otec, od malička nemali dobrý vzťah, Cynthia sa ho skôr bála ako ho mala rada a rešpektovala ho, a v dospelosti je to naopak. On sa bojí jej. Je šéfom veľkej právnickej firmy so sídlom Holandsku. Väčšinou síce pracoval doma, ale večne zavretý vo svojej pracovni

• Miriam Soneclar – matka, napriek všetkému ústretová, štedrá a nadovšetko miluje svoju dcéru, nech sa bude diať čokoľvek. Cynthia ju nikdy nevidela pracovať, peňazí mali dosť kvôli práci jej otca, vždy mala čas venovať sa svojim deťom. Aj Miriam pochádzala z bohatej rodiny ale nikdy nezabúdala na tie najčistejšie vlastnosti, aké človek môže mať.

• Jason Soneclar – brat, niekto, koho nevie, či nenávidí alebo miluje dokonca života. Jason sa vždy nad svojou sestrou povyšoval, smial sa na nej so svojimi kamarátmi, no akonáhle prišli rodičia tváril sa ako najlepší brat na svete a Cynthia mu to vždy nakoniec uverila. V jej mysli je to ako kolotoč a preto doteraz o ňom hovorí zakaždým inak – raz v dobrom a na druhý deň v zlom.

 

Asi najpodstatnejšia vec na tomto dievčati sú asi jej vlasy. Nespútane husté, dlhé a v prvom rade – ohnivo ryšavé. Vždy tak krásne upravené, že by človek povedal, že je z inej planéty. Snaží sa totiž o ne starať čo najlepšie ako dokáže, a vždy si dá záležať na čo najdrahších šampónoch a podobných veciach. Predsa len, často opakované príslovie má pravdu – vlasy sú korunou krásy každej ženy.

Tvár tohto dievčaťa nie je sama o sebe nijako zvlášť výrazná. Možno kvôli tomu, že je trošku chudšia a keď sa zadívate lepšie, sú jej vidno aj lícne kosti. Keď sa predsa len rozhodnete ryšavku prezerať, uvidíte mnoho vecí, ktoré ste predtým možno prehliadli. Nie moc husté obočie si musí domaľovávať ceruzkou, aby ho bolo aspoň trošku vidno. Pod obočím vykúkajú dve hnedé oči, olemované dlhými mihalnicami – to je však tiež niečo, čo si všimnete spolu s vlasmi. Je to zvláštne, no hneď, ako sa Cynthia nahnevá, či je smutná, oči jej trošku stmavnú, až máte pocit, že sú čierne. Malý, nevýrazný nos tiež nie je niečím, čo by vás upútalo na prvý pohľad. Do kategórie „výrazné“ rozhodne patria plné pery, ktoré si rada ešte zvýrazňuje červeným rúžom. Pre ľudí dokáže byť až šokujúce, keď ho práve na sebe nemá, no nemajú na to dôvod. Možno proste na to nemala náladu, alebo má dnes večer v pláne niečo, pri čom jej rúž takej výraznej farby bude iba zavadzať...

Keď prejdeme cez dlhý krk Cynthie vidíme všade jednoduché „tak akurát“. Na hrudníku má veľkosť 70B, čo nie je nejako dychvyrážajúce ale verte, či nie – Cynthia dokáže obhájiť snáď všetko. S jej výškou 167 centimetrov by aj tak vyzerala asi dosť komicky s hocičím väčším. Jej postava by sa dala považovať za vyšportovanú, kvôli plochému brušku a naopak pevnému, okrúhlemu zadku, ktorému sa poteší nejeden chlap, či žena. Všetko toto dokáže podčiarknuť outfitmi a svojim vkusom. Jej vkus zahŕňa hocičo, čo ukáže ako bohatá je, alebo respektíve zvykla byť. Veľmi rada nosí kožuchy – samozrejme nie pravé, ako veľká ochrankyňa zvierat. Miluje červenú farbu, a nerada si na seba oblieka nejaké príliš krikľavé farby, aj keď stať sa môže všeličo. Károvaná sukňa je ďalším obľúbeným prvkom jej šatníka. Čo sa týka doplnkov, drží sa trendov a preto okolo jej krku veľmi často uvidíte choker. Má ich neskutočné množstvo, preto sa snáď asi ani nestalo, že by mala na sebe dva krát ten istý. Ak niečo neznáša je ak sa niekto chce obliecť vyzývavo, no vyzerá to lacno. Ako vždy rada hovorí „Zlatko, nepotrebuješ výstrih a krátku sukňu, aby si vyzerala ako bohyňa.“

Povaha tohto dievčaťa, alebo teda skôr už ženy nie je jednoduchá, nech chcete hovoriť o čomkoľvek. O jej záľubách, o tom, či má radšej zelenú alebo žltú, všetko je premenlivé – podľa toho akú má náladu, ktorá sa aj tak o chvíľu zmení.

Aby som to všetko vysvetlila predtým, ako sa zamotám – Cynthia nie je psychicky zdravá. Vie to o nej jej okolie, rodina a dokonca aj ona sama, ale nikdy o tom nerozpráva. Aj tak každý vidí, že veci, ktoré hovorí, jej mimika alebo hocičo na nej sa nerovná psychicky zdravému človeku. Kŕčovité úsmevy, bezdôvodný smiech uprostred ticha – to je všetko niečo, na čo si budete musieť u nej zvyknúť. Trpí totiž určitou formou paranoidnej schizofrénie. Nie je to niečo, kvôli čomu by ju museli zavrieť do blázinca a kvôli čomu by zabíjala a nevedela sa ovládať. Áno, je trošku šialená a áno, keď sa prestane ovládať tak na hocikoho vyprskne vodu len preto, že jej to prišlo ako dobrý nápad. Niekedy vidí bludy, že niekto stojí v kúte, alebo počuje hlasy trošku , ale bolo to horšie, keď bola mladšia. Jej stav je stabilizovaný, ale musí stále brať svoje lieky.

A aká je teda v bežný deň? Aj to je ťažké odhadnúť, no keď má dobrý deň, stále sa usmieva, vtipkuje, ale to sa všetko zmení, keď zbadá niekoho, koho nemá v láske. Vtedy sa zmení na sarkastickú a drzú. Medzi takých ľudí patria väčšinou takí, ktorým príde divná, alebo hocijaké prídavné meno odsudzujúce ju kvôli tomu, čo sa jej deje v mysli. Ak ju niekto odsudzuje kvôli jej chorobe, príde za ním a začne sypať zo seba hlášky typu ,,Vieš čo mi povedal hlas v hlave? Že ti dnes mám ísť odrezať palec na pravej nohe“. Samozrejme toto nie je pravda. Nikdy nepočula aby niekomu ublížila, teda aspoň nie nejako vážne. Keď sa s ňou už naozaj zarozprávate zistíte, že možno má aj zaujímavé názory a nie je len „to krásne, ale naozaj prepaté dievča“. Dokáže ale ľuďom robiť naprieky a byť naozaj zlá, či ich dokonca aj ponížiť.

Môže pôsobiť ako neskutočne extrovertná osoba, ale všetky svoje tajomstvá si necháva pre seba a vyhýba sa skoro všetkým konverzáciam na toto téma. Práve preto nie je múdre jej veriť, je dosť možné že ak sa jej to v budúcnosti bude hodiť, použije to proti vám. Ak je jej niekto nesympatický, ten človek to zistí do dvoch minút rozhovoru s ňou a ak je naopak veľmi atraktívny a páči sa jej, je hneď úplne iná a tak milá, ako je len možné. Rada sa však hrá s pocitmi a s ľuďmi ako takými tiež. Najradšej má tých hlupučkých, pretože s tými je najľahšie pracovať, a z toho jej plynie aj viac zábavy.

Medzi jej najväčšie strachy patrí strach z tmy a z vecí, ktoré nepozná a nikdy nevidela. Tiež niekedy môže tvrdiť, že sa bojí banánov, alebo tak – ale to netreba brať vážne, nakoľko si to vymýšľa len aby bola pre ostatných tou zaujímavou.

Na zhrnutie – jej povaha má mnoho výnimiek, okľúk, zmien a zložitostí a aj zvláštností. Väčšine ľudí sa môže zdať ako nestála, proste ako chodiaci zmätok, neporiadok v ktorom sa nikto nevyzná. Búrka na nohách. Človek, ktorý sa rozhodne byť s ňou dlhšie ako dve hodiny si musí pripraviť veľkú dávku trpezlivosti a... alebo vlastne, nech sa do niečoho takého nepúšťa. Radšej.
 

Nikdy nezažila detstvo ako normálne deti. Od malička s ňou nebolo niečo v poriadku, všetci si všímali, že jej nálady skáču ako na horskej dráhe. Chvíľku plakala, potom sa smiala s Jasonom a potom zase plakala. Nechávali to tak, že možno to časom prejde, predsa len, každý bol nejaký a z každého z ich rodiny vyrástol niekto vplyvný – či už podnikateľ, právnik, vedúci nejakej firmy, lekár, hocičo. Len Cynthia ako jediná rástla a nevedelo sa, kam to celé smeruje.

Nikto nerozumel ani jej vzťahu s bratom, no keď sa diali tie najhoršie veci bola už v puberte. Jason a jeho kamaráti hocikedy vošli do jej izby, pričom s ňou jeho kamaráti začali flirtovať, podpichovať ju ohľadom sexu, bozkávania, že či už to má za sebou, či nechce, a tak ďalej. Často to zachádzalo až tak ďaleko, že si 14-15 ročnú Cynthiu fotili, keď sa prezliekala, či sa práve kúpali v ich bazéne. Práve kvôli tomu neznáša, keď ju niekto fotí. Či už je to len obyčajná spoločná fotka, alebo keď niekto náhodou prepašuje telefón na vystúpenie, začne sa triasť, kričať a plakať. Jason rád vždy poznamenal, že na neho je otec viac hrdý. Cynthia sa vždy oháňala zas matkou, no jediné čo dostala späť bolo „Mama neznamená nič, mama nič nedokázala“. Chcela sa s Jasonom začať kvôli tomu biť, no aj keď je len o dva roky starší vždy ju premohol.

Keď sa v šestnástich priznala, že v hlave sem tam počuje hlasy, a že vie, že to nie je niečo normálne, rodičia sa to snažili ututlať čo najviac. Najprv ju vzali na normálne vyšetrenie k psychologičke, tá ju však poslala vyššie – detskej psychiatričke. Tú navštevovala do dospelosti, kedy sa rozhodla, že jej to aj tak nepomáha a prestala tam chodiť.

Na miestnej strednej škole už jej choroba dávno vyplávala na povrch, nedalo sa skrývať pred niečím takým tak dlho. Stále ju prenasledovali jej chvíľky, kedy sa začala s učiteľkou hádať, po spolužiakoch hádzať veci, ak ju nahnevali a všetko ostatné. Stávali sa jej však zvláštnosti – chlapcov jej správanie priťahovalo. Ževraj je iná, ževraj nie je taká ako ostatné. Tak začala spávať s tým, kto sa pritrafil. Či už to bol chlapec, alebo dievča – nezaujímalo jej to. Trošku klišé dôvod, ale budiš – chcela sa dostať zo svojich problémov, zo svojho sveta. Najprv mala v posteli celý okruh Jasonových kamarátov a potom začal byť jej život jedna párty po druhej. Po strednej nechcela ísť na vysokú, na čo sa veľmi hneval jej otec. Raz ju však priviedli domov policajti, prehnala to z alkoholom, pohádala sa s otcom, čo bola posledná kvapka. Musela si zbaliť veci a odísť. Bez jediného slova si zbalila všetky svoje drahé veci, niečo čo si ušetrila zo svojho tučného vreckového a odišla ku jednému kamarátovi s výhodami. Hľadala si prácu a pod nos sa jej strčil práve Slate Vice. Skúsila šancu, či ju vezmú do časti pre striptérky a svet čuduj sa – teraz je jednou z nich.
 

Faceclaim postavy: 

Madelaine Petsch